Samotnej rezbárskej činnosti sa Marko Savkovič venuje mimo školy už takmer 8 rokov, no stále sa nepovažuje za majstra. Pochádza priamo zo Žiliny a od detstva mal vzťah k drevu, a keďže vedel dobre kresliť a nechýbala mu predstavivosť a fantázia, šiel skúsiť šťastie na Strednú umeleckú školu v Žiline, kde aj vyštudoval odbor umelecko-remeselné spracovanie dreva. Rezbárstvo nie je len výsledný produkt. Je to vnímanie materiálu, umenie porozumieť si s ním a často rešpektovať jeho tvar. Tvorba je hlavne o pocitoch. Je potrebné naučiť sa vnímať, často znášať kritiku a slová chvály treba prijímať s pokorou.

Mojou veľkou inšpiráciou v tvorbe je príroda, často moja priateľka. Dá sa povedať, že ona je moja Múza… Taktiež vyštudovala umeleckú školu, takže jej názor rešpektujem, i keď občas je opačný, než ten môj. Rovnako jej učarilo drevo, ako aj iné prírodné materiály, ako trebárs parožie. Takže ona sa venuje tomu a spoločne sa dopĺňame. Samozrejme, často stvárňujeme aj predstavy samotného zákazníka. Pri realizácii sa nebránim akejkoľvek tematike. Mám rád dokonca lesnícku a poľnohospodársku tematiku, o čom svedčia desiatky reliéfnych rezieb tejto techniky. Venujem sa prakticky každému odvetviu rezbárstva. Neodmietol som dosiaľ žiadnu prácu, či už šlo o miniatúry, alebo veľké sochy. Keď som mal 18 rokov, s priateľom a vtedajším spolužiakom sme vytvorili dosiaľ moje najväčšie dielo. Bola to socha Márie Magdalény. Veľká skúška, no zvládli sme to ako vtedy ešte chlapci. Pri výrobe používam predovšetkým dláta. Tie sú najlepšou voľbou pri spracovaní dreva. Jemnosť rezu ničím nenapodobníte. Samozrejme, pri sochách rôzne frézy a motorové píly. Rezby do parožia sa zas robia mikrobrúskami. Na trhu je široká škála, takže je si z čoho vyberať.

Zdroj text a foto: facebook.com/marko.savkovic

Leave a comment

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Send this to friend